História mesta Holíč

Mesto Holíč sa rozkladá na najzápadnejších výbežkoch Chvojnickej pahorkatiny a priľahlej nížine Dolnomoravského úvalu. Najstaršie nálezy z holíčskeho chotára pochádzajú už z praveku. Terajšie osídlenie mesta má počiatky v období Veľkej Moravy. Po rozpade Veľkej Moravy sa Holíč stal významným oporným bodom vznikajúceho uhorského štátu. V 12. – 13. storočí bol sídlom hradnej župy a neskôr sídlom hradného panstva a administratívnym a kultúrnym strediskom celého regiónu.

Prvá písomná zbierka o meste pochádza z roku 1205. Mesto bolo spočiatku podľa hradu nazývané Wywar (t.j. Ujvár – Nový hrad). Už v 14. storočí bolo však známe jeho terajšie meno Holíč.

Majitelia panstva sa často striedali. Začiatkom 14. storočia sa Holíča zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a v roku 1315 sa o Holíčsky hrad rozpútala bitka medzi ním a českým kráľom Jánom Luxemburským, čo popisujú aj súdobé kroniky Dalimilova a Zbraslavská. Český panovník sa zmocnil Holíča až po smrti Matúša Čáka v roku 1321.

Holíč sa v dejinách všeobecne často spomína v súvislosti s vojenskými udalosťami. Poloha na hranici štátu, na križovatke rušnej Českej cesty spájajúcej Prahu s Budínom a Veľkej cesty vedúcej od hradišťa do Bratislavy, sem priviedla nejednu vojenskú výpravu.

V septembri 1323 bol pri Holíči dohodnutý mier na základe spojeneckej zmluvy medzi českým a uhorským kráľom proti spoločnému nepriateľovi Rakúsku – a to malo veľký vplyv na hospodársky život a rast mesta, lebo sa zvýšil význam Českej cesty a mestečiek ležiacich na nej. V Holíči bola vybudovaná prvá mýtna stanica na uhorskej strane.

Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!

Rozvoj mestečka zhatili udalosti v susedných Čechách, keď v roku 1428 Holíč vypálili husiti. Od tých čias bol názov Holíča spájaný s holiskom, ktoré tu po husitoch zostalo. Ich úhlavnému nepriateľovi kráľovi Žigmundovi pripadol Holíč roku 1434.

Na samom konci stredoveku, koncom 15. storočia, sa Holíč dostal do rúk Czoborovcov. Tento šľachtický rod tu sídlil takmer tri storočia. V roku 1736 získala Holíč cisársko-kráľovská rodina Habsburgovcov. Manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský sa usiloval vybudovať z Holíča hospodárske stredisko panstva. Holíč zostal do konfiškácie za Československej republiky r. 1921 vo vlastníctve rodiny Habsburgovcov.

Do kľudného života obyvateľov Holíča zasiahla I. svetová vojna.

Nová republika sa na Slovensku ujala moci v Holíči, dňa 6.11.1918 na slávnostnom zhromaždení pri fare kostola Sv. Martina.

V roku 1919 bola v zámku otvorená Meštianska škola a v roku 1920 aj Priemyselná učňovská škola.

Rušnejšie do života mesta zasiahla II. svetová vojna. Holíč sa stal dokonca nakrátko sídlom slovenského prezidenta, ktorý sa ubytoval v Hospodárskej škole.

Po II.svetovej vojne pokračovalo spriemyselňovanie mesta. Pribúdali pracovné príležitosti a umožnili rozvoj bytovej výstavby.

Holíč v súčasnosti , so svojimi 11 073 obyvateľmi je „ Mestom, stvoreným pre život “ , ako hovorí slogan mesta Holíč. Rozvíjajúce sa kultúrne aktivity, ktoré dosahujú zvyšujúcu sa úroveň a taktiež veľký potenciál v rozvoji cestovného ruchu dosahuje mesto Holíč v tomto období.


Zvětšit mapu